Rakúska rehoľná provincia –

jedna z 20 rehoľných provincií vo svete

Podľa vzoru svätého Jána z Boha pracuje dnes v 52 štátoch a na všetkých kontinentoch približne 1.150 rehoľných bratov vo viac ako 400 zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Spoločne s asi 45.000 spolupracovníkmi v hlavnom zamestnaní a 8.000 dobrovoľníkmi sa starajú každoročne o približne 20 miliónov ľudí.

 

Rehoľa Milosrdných bratov je žobravá rehoľa a prostriedkami, ktoré jej boli zverené podporuje v prvom rade osoby, ktoré sú obzvlášť odkázané na pomoc. V mnohých krajinách spolupracuje rehoľa so štátnymi orgánmi pre zdravotníctvo (ministerstvá zdravotníctva, ministerstvá sociálnych vecí, služby na regionálnej a komunálnej úrovni), resp. sú rehoľné zariadenia súčasťou verejnej zdravotníckej siete.

 

Obzvlášť v rozvojových krajinách  sa zdravotnícke a sociálne zariadenia rehole, stavajúc na princípe subsidiarity, snažia vyplniť medzery domácej zdravotníckej starostlivosti.

 

Okrem všeobecných nemocníc vedú Milosrdní bratia početné zariadenia pre psychicky chorých. Rehoľa ďalej vedie mnoho zariadení pre duševne a telesne postihnutých, domovy pre seniorov a domovy pre bezdomovcov. Terapeutické zaradenia pre drogovo závislých a chorých s inými závislosťami patria takisto k jej celosvetovej ponuke služieb. V poslednom čase sa spektrum činností rozšírilo o prácu v hospicoch, paliatívnu medicínu, starostlivosť o ľudí s ochorením AIDS, ošetrovanie pacientov s Alzheimerovou chorobou a mnohé ďalšie špeciálne disciplíny.

 

Bratom v ich úlohe pomáha cca 45.000 spolupracovníkov. Okrem toho pracuje 8.000 dobrovoľníkov a nespočetné množstvo dobrodincov, ktorí, presvedčení o hodnotách rehole, ideovo a aj finančne podporujú dielo rehole.

 

 

Chápanie seba samých

Ako zariadenie katolíckej cirkvi je cieľom práce rehole vo všetkých oblastiach (ošetrovanie, liečba, starostlivosť, podpora, rehabilitácia atď.) liečiť celého človeka. Preto stojí evanjelizácia, napriek rôznym spoločenským a politickým danostiam vždy v popredí snaženia. Bratia pritom ohlasujú svojím životom radostnú zvesť, ktorú Ježiš Kristus priniesol ľuďom. Prvou formou evanjelizácie je, že sa prijímajú všetci ľudia bez rozdielu a bratia ich pozývajú na hľadanie zmyslu a pokúšajú sa ich opatrne priviesť ku Kristovi a jeho cirkvi. V čoraz viac materialistickej a egoistickej spoločnosti sa rehoľa chápe ako  živé vyjadrenie „Cirkvi lásky a milosrdenstva“.

 

Organizačne sa rehoľa člení na osem provinčných delegatúr, dve generálne delegatúry, jednu viceprovinciu a 20 provincií. Jednou z najstarších provincií je rakúska provincia.

 

 

Rakúska rehoľná provincia

V roku 1605 založil knieža Karl.I. von und zu Liechtenstein vo Feldsbergu (Valtice) prvú bratskú nemocnicu severne od Álp – materský dom všetkých stredoeurópskych provincií. Vďaka mnohým založeným domom rýchlo vznikla hustá „sieť hospitality“, ktorá sa v dobe svojho rozkvetu rozprestierala od Baltického mora až po Triest a od Vestfálska až po Banát. S politickými a historickými prelomami v Európe sa analogicky stále menila veľkosť provincie a pracovné podmienky bratov. Po politickom obrate v roku 1989 bolo možné opäť zintenzívniť predovšetkým vzťahy s bratmi v bývalých komunistických štátoch.

 

Rakúska provincia zahŕňa aj konventy a zariadenia v Maďarsku, Česku a na Slovensku, ktoré sú z právneho hľadiska tromi provinčnými delegatúrami rakúskej rehoľnej provincie. V provincii žije toho času 32 bratov s večnými sľubmi, šesť bratov s jednoduchými sľubmi a jeden novic a dvaja obláti. Vo všetkých štyroch štátoch zamestnáva rehoľa spolu asi 7.000 spolupracovníkov.

 

 

Vedenie provincie

V druhom viedenskom okrese, tam kde bratia v roku 1614 zriadili svoju prvú viedenskú nemocnicu, sa dnes nachádza budova, v ktorej sa popri lekárni a viedenskom konvente nachádza na prvom poschodí provincialát a Centrálna správa Rakúskej provincie. Na Taborstraße 16 má okrem provincialátu svoje kancelárie 16 pracovníkov pracujúcich v zamestnaneckom pomere a ako dobrovoľníci.

 

Až do 80-tych rokov minulého storočia vybavovali záležitosti správy členovia rehole. Avšak keď poklesol počet bratov a množstvo práce narastalo, začali sa stále viac zamestnávať spolupracovníci, ktorí pracujú pre provinciála a tajomníka provincie. Na spolupracovníkov sa kontinuálne prenášala stále väčšia zodpovednosť. Takto existuje od roku 1996 svetský generálny riaditeľ rehoľnej provincie.

 

 

Provinciál a vedenie rehole

Hlavnú zodpovednosť za  blaho rehoľnej provincie nesie páter provinciál Ulrich Fischer. Pomáhajú mu pritom provinční radcovia fráter Paulus Kohler (Viedeň), fráter Martin Macek (Brno), fráter Imre Kozma (Budapešť) a fráter Matthias Meczywor (Graz-Marschallgasse).

 

Stretávajú sa pravidelne na tak zvanom „definitóriu“, aby prerokovali dôležité témy a aby prijali rozhodnutia. Od roku 2007 má provincia s DKHBw Robertom Bühringerom po prvý raz svetského tajomníka provincie. Tento je príslušný pre správnu agendu rehole.

 

Provincialát je súčasne aj styčným miestom medzi provinciou a vedením rehole v Ríme.

 

 

Generálny riaditeľ provincie

Centrálna správa Milosrdných bratov Rakúska je centrálnym riadiacim miestom pre všetky zariadenia v Rakúsku, Maďarsku, Česku a Slovensku ako aj pre početných kooperačných partnerov v týchto štyroch štátoch.

 

Centrálna správa plní pritom aj veľa servisných úloh. Podlieha riaditeľovi Adolfovi Inzingerovi ako ekonomickému generálnemu riaditeľovi provincie.

 

Rehoľa včas pochopila, že sa určité oblasti činnosti musia koncentrovať, aby sa mohlo rýchlo a aktívne reagovať na výzvy a tým zvládať úlohy.

 

Preto bolo už pred viac ako 35 rokmi v Eisenstadte zriadené centrálne výpočtové stredisko. V priebehu času pribúdali ďalšie centrálne zariadenia. K týmto patria napr. centrálny nákup, ekonomický kontroling, personálny manažment, práca s verejnosťou, vedenie zariadení v delegatúrach či centrálny ošetrovateľský manažment.

 

Spolupracovníci provincialátu zabezpečujú koordináciu celej Rakúskej rehoľnej provincie, iniciujú procesy a sprevádzajú ich realizáciu.

 

K provincialátu patrí aj softvérová firma rehole „Care Solution“ špecializovaná na digitálnu zdravotnú dokumentáciu pacientov (kancelárie v St. Veit/Glan a Grazi) ako aj časopis „Granatapfel“ (Granátové jablko) v 2. Viedenskom okrese.

 

Österreichische Ordensprovinz des Hospitalordens des heiligen Johannes von Gott
Taborstraße 16
1020 Wien
365 Zeugnisse
Der gelebten Gastfreundschaft
  • mail.png
  • facebook.png

ÖSTERREICHISCHE ORDENSPROVINZ

des Hospitalordens des
heiligen Johannes von Gott

"Barmherzige Brüder"

Taborstraße 16

1020 Wien

Darstellung: